Nové pravidlá pre horľavé látky na pracovisku od apríla 2026

Ak ste si pravidlá pre horľavé kvapaliny naposledy overovali pred rokom 2026, pracujete so zrušeným predpisom. Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 96/2004 Z. z. bola zrušená k 31. marcu 2026.2

Nahradila ju vyhláška č. 38/2026 Z. z. o protipožiarnej bezpečnosti pri používaní horľavých kvapalín s účinnosťou od 1. apríla 2026. Jedna jej časť, § 4 ods. 2 o označovaní, nadobúda účinnosť až 1. októbra 2026.1

Pre bežnú prevádzku sú podstatné tri zmeny.

• Horľavé kvapaliny sa už nedelia na slovenské triedy nebezpečnosti I. až IV., ale na kategórie 1, 2 a 3 podľa európskeho nariadenia CLP.
• Objemový limit pre priestor s plochou do 100 m² stúpol z pôvodných 50 litrov na 250 litrov.
• Podiel najnebezpečnejšej kategórie v tomto objeme sa sprísnil z 20 % na najviac 10 %.

Nová vyhláška si klasifikáciu nedefinuje sama. Odkazuje priamo na európske nariadenie CLP, teda nariadenie (ES) č. 1272/2008, konkrétne na prílohu I body 2.6.1 a 2.6.2.1

Pre prevádzku je to dobrá správa. Kategória uvedená v karte bezpečnostných údajov a na etikete obalu je zároveň kategóriou, s ktorou pracuje slovenská protipožiarna legislatíva. Odpadá prevod medzi dvoma systémami.

Zaradenie do kategórie sa riadi dvoma veličinami, teplotou vzplanutia a počiatočnou teplotou varu.7

Tretí odsek § 3 je v praxi dôležitejší, než sa zdá. Kvapalina kategórie 3 zohriata na bod vzplanutia alebo vyššie sa posudzuje ako kategória 2. Ak teda technológia niečo ohrieva, údaj z etikety nestačí a rozhodujúca je prevádzková teplota.

Postup je preto priamočiary. Podľa výstražného upozornenia H224, H225 alebo H226 určíte kategóriu, tú použijete pri výpočte objemových limitov a nakoniec overíte, či niektorú kvapalinu technológia nezohrieva.

Najväčší objem horľavých kvapalín je odstupňovaný podľa pôdorysnej plochy priestoru. Z celkového objemu smie byť najviac desatina kategórie 1.1

Hranica z tabuľky má ešte jeden dôsledok, ktorý sa ľahko prehliadne. Objekt, v ktorom sa používajú horľavé kvapaliny vo väčšom objeme, než uvádza príloha č. 1, je podľa § 2 písm. d) už prevádzkarňou so všetkými nadväzujúcimi požiadavkami. Udržať sa pod hranicou preto nie je len otázka poriadku. Rozhoduje o tom, do akého režimu prevádzka spadá.

Vyhláška stanovuje aj pravidlá, ktoré priamo súvisia s dennou manipuláciou.

• Prepravný obal a nádrž s objemom do 1 000 m³ možno plniť najviac na 95 % objemu podľa § 62 ods. 1.
• Prepravný obal s horľavou kvapalinou musí byť skladovaný v sklade. Platí to aj pre prázdny obal, ktorý nie je zbavený zvyškov, podľa § 62 ods. 3.
• Prázdne obaly sa skladujú oddelene od plných a miesto musí byť označené nápisom PRÁZDNE OBALY podľa § 62 ods. 4.
• V jednom požiarnom úseku prevádzkarne v nevýrobnej stavbe možno používať spolu najviac 2 m³ kvapalín kategórie 2 a 3, vo všetkých prevádzkarňach v takejto stavbe spolu najviac 5 m³ podľa § 8 ods. 5.

Pozor na zastaraný údaj typ 15 pri bezpečnostných skriniach

Na uloženie menších množstiev priamo v priestore sa používajú ohňovzdorné skladovacie skrine podľa normy STN EN 14470-1, ktorá je na Slovensku platná vo vydaní z 1. októbra 2023.8

Aj tu došlo k zmene, ktorá sa v ponukách ešte neprejavila. Vydanie z roku 2023 nahradilo pôvodné z roku 2004. Okrem rozšírenia rozsahu z 1 m³ na 2 m³ vnútorného objemu prinieslo jednu podstatnú úpravu, klasifikácia typ 15 bola zrušená. Ak dodávateľ ponúka skriňu opísanú ako typ 15, odvoláva sa na klasifikáciu, ktorá už v platnej norme neexistuje.

Tam, kde môže vzniknúť výbušná atmosféra, platí popri protipožiarnej vyhláške aj nariadenie vlády SR č. 393/2006 Z. z., ktoré do slovenského práva preberá európsku smernicu ATEX pre pracoviská.3 Priestory sa delia na zóny podľa toho, ako často sa výbušná atmosféra vyskytuje.

Zaradenie do zóny nie je administratívna formalita. Priamo určuje, aké zariadenia sa v priestore smú používať.3

• V zóne 0 alebo 20 zariadenie kategórie 1.
• V zóne 1 alebo 21 zariadenie kategórie 1 alebo 2.
• V zóne 2 alebo 22 zariadenie kategórie 1, 2 alebo 3.

Zamestnávateľ musí mať vypracovaný písomný dokument o ochrane pred výbuchom. Preukazuje sa ním okrem iného vykonaná identifikácia nebezpečenstiev a posúdenie rizika výbuchu, prijatie preventívnych a ochranných opatrení, klasifikácia priestorov a určenie priestorov a zariadení, na ktoré sa vzťahujú osobitné požiadavky.3

Predpis zóny definuje, ale konkrétne zaradenie priestoru necháva na prevádzku a jej posúdenie rizika. Praktickú pomôcku ponúka nemecké odborové pravidlo DGUV Regel 113-001, známe ako Explosionsschutz-Regeln, ktorého príloha je zbierkou vzorových príkladov zaradenia priestorov do zón.11 Na Slovensku záväzné nie je a nenahrádza dokument o ochrane pred výbuchom, ale ukazuje, ako sa k zaradeniu dopracovať pri typických technológiách.

Osobné ochranné pracovné prostriedky sú posledným stupňom ochrany. Poskytujú sa vtedy, keď nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani organizáciou práce.4 Keď však tento moment nastane, ide o tvrdú povinnosť.

Pre prostredie s nebezpečenstvom výbuchu je najdôležitejšie ustanovenie o antistatickej ochrane. Nariadenie vlády č. 393/2006 Z. z. ho formuluje bez výnimiek.

K tomu pristupujú štyri pravidlá zo zákona o BOZP a z nariadenia o OOPP, ktoré spolu určujú, ako má výdaj vyzerať.

• Zamestnávateľ je povinný „bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí". Obe povinnosti stoja v jednej vete, evidencia teda nie je voliteľná.5
• Náklady znáša zamestnávateľ. „Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ; tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca."5
• OOPP má v zásade používať jeden zamestnanec. Ak ho musí používať viac ľudí, zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby bol prostriedok „zamestnancovi prístupný vždy v prípade potreby".4
• Zoznam poskytovaných OOPP vzniká na základe posúdenia rizika a špecifikuje konkrétne typy prostriedkov pre jednotlivé práce.4

Vo výbušnom prostredí platí kratší cyklus výcviku, než je bežná trojročná lehota podľa zákona o BOZP. Praktický výcvik v používaní izolačných dýchacích prístrojov a v činnostiach pri havarijných situáciách sa opakuje najmenej raz za rok.3

Podľa akých noriem sa OOPP vyberajú

Požiadavka na materiály, ktoré nespôsobujú elektrostatické výboje, sa v praxi napĺňa výberom prostriedkov podľa harmonizovaných noriem. Pre prostredie s horľavými látkami sú relevantné najmä tieto tri vo verziách platných na Slovensku.8

Zoznam OOPP by mal pri každej práci uvádzať konkrétny typ prostriedku vrátane normy, podľa ktorej je certifikovaný. Práve všeobecné formulácie ako ochranný odev sú podľa inšpekcie práce jedným z hlavných dôvodov zistených nedostatkov.

Národný inšpektorát práce každoročne zverejňuje správu o stave ochrany práce. Za rok 2024 eviduje 7 888 registrovaných pracovných úrazov, z toho 25 smrteľných, čo je o päť viac ako v roku 2023.6

Zaujímavejší než počet je smer. Zatiaľ čo väčšina veľkých kontrolovaných oblastí medziročne klesla, OOPP zaznamenali s nárastom o 22,67 % najvýraznejší nárast zistených nedostatkov. Inšpekcia zároveň pomenúva, kde to viazne. Hlavným problémom je nevypracovaný alebo nedostatočne vypracovaný zoznam poskytovaných účinných OOPP a ťažkosti pri určení konkrétneho typu prostriedku. Medzi ďalšími zistenými nedostatkami správa uvádza:6

• nevedenie, prípadne nesprávne vedenie evidencie o poskytnutých OOPP,
• chýbajúce oboznámenie zamestnancov o nebezpečenstvách, pred ktorými ich OOPP chráni,
• chýbajúce poučenie o správnom používaní prideleného prostriedku,
• nevykonávanie kontroly, či sa OOPP skutočne správne používajú.

Prvý bod sa dá vyriešiť systémovo. Evidencia, ktorá vzniká ručne na papieri alebo v tabuľke, je pri smenovej prevádzke prakticky neudržateľná a pri kontrole nepreukázateľná.

Európske porovnanie ukazuje, že ide o nákladovú, nielen právnu tému. Podľa údajov Eurostatu za rok 2023 pripadlo na Slovensko 8 027 nesmrteľných pracovných úrazov, z toho 2 961 v priemyselnej výrobe. To je najviac zo všetkých odvetví, s mierou výskytu 556,53 na 100 000 pracujúcich.9 Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci odhaduje celkové náklady pracovných úrazov a chorôb súvisiacich s prácou v EÚ na najmenej 476 miliárd eur ročne.10

Rovnaký záver ako slovenská inšpekcia formuluje aj medzinárodná prevencia mimo štátneho dozoru. Stratégia Vision Zero, ktorú vedie International Social Security Association, stavia bezpečnosť strojov, zariadení a pracovísk, zvyšovanie kvalifikácie a zapojenie zamestnancov ako tri samostatné pravidlá zo siedmich.12 Dokumentácia je v tomto pohľade výsledok fungujúceho systému, nie náhrada zaň.

Prevádzka s horľavými látkami musí súčasne splniť štyri veci, ktoré si na prvý pohľad odporujú. Držať na pracovisku čo najmenej materiálu, mať ochranné prostriedky vždy dostupné, vedieť preukázať komu a kedy boli vydané, a nepreniesť náklady na zamestnanca.

Práve toto je úloha pre kontrolovaný výdaj. Výdajný automat rieši uvedené požiadavky naraz.

• Prostriedok je prístupný nepretržite, teda aj na nočnej smene a cez víkend. Presne to žiada § 3 ods. 3 nariadenia o OOPP.
• Každý výdaj sa viaže na konkrétneho zamestnanca cez kartu alebo PIN. Vzniká tým evidencia o poskytnutí OOPP, ktorej absenciu inšpekcia vytýka najčastejšie.
• Riadené dávkovanie a prehľad o spotrebe umožňujú držať pri pracovisku len toľko materiálu, koľko je potrebné. To pomáha zostať pod objemovými limitmi vyhlášky.
• Automat spotrebu limituje a zaznamenáva, neúčtuje ju. Zákon presun nákladov na zamestnanca výslovne zakazuje.

Pre samotné horľaviny v komerčnom balení, spreje a chemikálie je v našej ponuke model W8 EX LIFT s protipožiarnou certifikáciou a špeciálnou úpravou výťahového mechanizmu. Ochranné prostriedky pre prácu s nimi pokrývajú špirálové a výťahové automaty alebo skriňové automaty pri väčších rozmeroch.

Deväť otázok, ktoré by mala vedieť zodpovedať každá prevádzka pracujúca s horľavými látkami.

Právne predpisy sú citované podľa znenia platného k dátumu aktualizácie tohto sprievodcu. Zdroje, ktoré nie sú slovenským právnym predpisom, sú v zozname označené a majú informatívnu povahu. Text má informatívny charakter a nenahrádza právne poradenstvo ani posúdenie konkrétnej prevádzky.